Goji – kustovnica čínska

Goji (kustovnica čínska) získala v posledných rokoch v Európe aj Severnej Amerike veľkú popularitu ako „super-potravina“ s výnimočnými nutričnými aj antioxidačnými vlastnosťami.

Goji je relatívne nový názov pre krásny ker s oranžovo-červenými plodmi, ktoré sú podobné šípkam. Z botanického hľadiska sa ako goji označujú 2 príbuzné  druhy rastlín – Lycium barbarum a Lycium chinense.

Bobule goji majú sladkú chuť podobnú karotke a dozrievajú od augusta do októbra. Goji sa v angličtine niekedy označuje aj ako wolfberry, v Japonsku je rastlina známa ako kuko a v Kórei pod názvom gugija.

Od začiatku 21. storočia sa tento krík aj jeho plody bežne označujú ako goji (vyslovujeme „godži„), čo je odvodené z čínskeho pomenovania „gouqi“.

goji ramissio

Červené diamanty – pôvod a charakterizácia goji

Goji je bežne sa vyskytujúci 1-3 m vysoký krík s jemnými, jedlými listami a malými fialovými kvetmi. Prirodzene rastie v oblastiach severnej a západnej Číny. Druh L. barbarum má pravdepodobne pôvod v oblasti Stredozemného mora a vyskytuje sa v teplých stredomorských oblastiach, v chránených údoliach Mongolska a juhozápadnej a centrálnej Ázii. Pestuje sa aj v Severnej Amerike  a Austrálii ako živý plot. Naproti tomu druh L. chinense je rozšírený najmä vo východnej Ázii, najmä v južnej Číne, Kórei a Japonsku.

Plody goji sú oranžové až tmavo-červené, podlhovasté, s veľkosťou do 2 cm a pripomínajú šípky. Zberajú sa od augusta do októbra.

V regióne Ningxia, hlavnom produkčnom centre goji, je každoročný zber v auguste spojený s festivalom. V Ázii je toto ovocie známe aj ako „červené diamanty“. Väčšina komerčnej produkcie goji pochádza z plantáží rastliny L. barbarum z regiónov Ningxia na severe strednej Číny a Xinjiang Uyghur v západnej Číne.

Goji v tradičnej čínskej medicíne

Kustovnica čínska má v Číne aj ďalších ázijských krajinách viac ako 2000 ročnú tradíciu a používa sa ako potravina aj ako medicínsky prostriedok. V tradičnej čínskej medicíne (TČM) je kustovnica zaradená medzi 120 rastlín, ktoré sú výnimočne prospešné a pritom pre človeka neškodné.

Dlhobobé užívanie goji podľa TČM „posilňuje telo, udržiava ho fit, predlžuje život a uľahčuje prechod medzi sezónami.“ Goji sa traduje ako prostriedok dlhovekosti s pozitívnymi účinkami na zrak, pečeň a obličky, Taktiež je veľmi rozšírenou prísadou do čajov na chudnutie.

Goji – elixír dlhovekosti?

goji ramissio

Plodom kustovnice čínskej sa pripisujú priam zázračné účinky a považuje sa za ovocie nesmrteľnosti. Jej popularita v Číne vychádza z mnohých legiend o majstroch čínskej medicíny, ktorí vďaka týmto bobuliam prežili veľmi dlhý a vitálny život.

Podľa jednej z legiend sa čínsky bylinkár Li Ching-Yuen dožil neuveriteľných 256 rokov :-D. Zaujímavosťou je, že obyvatelia čínskej provincie Ningxia, ktorí goji denne konzumujú, sa môžu pochváliť veľmi vysokým vekovým priemerom. Mať viac ako 100 rokov tam nie je žiadnou výnimkou.

Goji je unikátna zmes biologicky aktívnych látok

Vedecké štúdie uskutočnené v posledných rokoch ukázali, že kustovnica čínska je unikátna zmes bioaktívnych látok. Tieto látky majú pozitívny efekt na ľudské zdravie a vykazujú pozoruhodné účinky v prevencii mnohých chronických chorôb, súvisiacich najmä so starnutím organizmu (napr. neurodegeneratívne ochorenia, ateroskleróza, diabetes,  hyperlipidémia, trombóza, hepatída, imunodeficiencia, rakovina, mužská neplodnosť a pod.).

Tieto malé bobule sú priam nabité výnimočnými látkami, a preto sa právom označujú za „super-ovocie“ či „super-potravinu“. Najvýznamnejšou a najtypickejšou skupinou bioaktívnych látok v goji sú polysacharidy (označované ako LBPLycium barbarum polysaccharides), ďalej sú zastúpené karotenoidy (najmä zeaxantín), flavonoidy (rutín, myrecitín, kvercetín, kaempferol) a vitamíny, najmä tiamín, riboflavín a vitamín C.

Účinky goji

Bioaktívne zložky kustovnice sú veľmi komplikované a zatiaľ neboli všetky izolované či detailne preskúmané ich farmakologické vlastnosti. Väčšina doterajšieho výskumu sa zameriavala na 3 základné oblasti ich pôsobenia: 1/ modulácia (ovplyvňovanie) imunitného systému, 2/ proti-rakovinová aktivita a 3/ antioxidačná aktivita.

Spektrum doposiaľ testovaných aktivít je však podstatne širšie a zahŕňa napr. aktivitu antioxidačnú, imunomodulačnú, protirakovinovú, anti-diabetickú, hepatoprotektívnu či anti-osteoporóznu.

V makroskopickom meradle – na úrovni celého organizmu – sa účinky bioaktívnych látok goji prejavujú celkovým zlepšením stavu organizmu či zvýšenou odolnosťou voči chorobám. Najčastejšie spomínané účinky goji sú:

  • spomaľuje starnutie (anti-oxidačná aktivita)
  • posilňuje imunitu
  • protirakovinový účinok (pravdepodobne dôsledok stimulácie imunitných buniek polysacharidmi LBP)
  • prevencia a zmiernenie cukrovky (znižuje hladinu glukózy v krvi)
  • kardiovaskulárne benefity – možný preventívny účinok či zlepšenie stavu pri vysokom krvnom tlaku, ateroskleróze a všeobecne pri chorobách srdca a obehového systému
  • pozitívny vplyv na mužskú plodnosť (tradičné využitie goji) – zlepšenie sexuálneho výkonu, zvýšenie hladiny sexuálnych hormónov, zvýšenie kvality a kvantity spermií
  • hepatoprotektívny účinok – zlepšuje funkciu pečene. Možný preventívny účinok rozvoja chronických ochorení pečene v dôsledku poškodenia hepatotoxickými látkami (lieky, rastlinné preparáty, rôzne chemické zlúčeniny vrátane alkoholu)
  • prevencia osteoporózy – „rednutie kostí“, ktoré postihuje najmä ženy
  • prevencia očných ochorení súvisiacich s vekom (vďaka obsahu karotenoidov)
  • hypolipidemická aktivita (znižuje chladinu celkového cholesterolu a triacylglycerolov v krvi)
  • a iné

Použitie a dávkovanie goji

goji kustovnica čínska

Bobule goji sa zvyčajne sušia a sú bežnou súčasťou ázijskej kuchyne, kde sa pridávajú do rôznych varených jedál (polievky, kaše aj tradičné jedlo hot pot). Konzumujú sa však aj surové, pijú vo forme šťavy z goji, ako víno či čaj.

Listy goji sú cennou zeleninou. V TČM sa plody spracúvajú do tinktúr, práškov a tabliet. V posledných rokoch ich nájdeme aj v priemyselne spracovaných potravinách, nápojoch a potravinových doplnkoch, pričom tento trend sa po roku 2005 rozšíril aj do západných krajín.

Goji je v Číne aj jedna z najpopulárnejších súčastí nutrikozmetiky ako doplnok stravy na podporu zdravia kože a vlasov. Odporúčané dávkovanie v sušenej forme je 6-15 g 2x denne.

Sú účinky goji reálne alebo je to marketingový ťah?

Goji má pozoruhodnú históriu a je vysoko cenená v čínskej kultúre a medicíne. Moderná veda naznačuje, že jej účinky sú výsledkom prítomnosti a kombinácie niekoľkých biologicky aktívnych látok.

Výsledky štúdií sú viac než povzbudivé a naznačujú veľký potenciál tohto drobného ovocia nielen v prevencii ale aj liečbe niektorých chronických ochorení.

Väčšina doterajších analýz bola uskutočnená in vitro (t.j. „v skúmavke“) alebo na animálnych (zvieracích) modeloch. Klinické štúdie sa zatiaľ uskutočnili len v obmedzenom meradle, zväčša v Číne a na menších vzorkách populácie.

Bezpečné a správne užívanie goji si vyžaduje plné pochopenie jej farmakokinetiky a mechanizmu pôsobenia. Na druhej strane však možno povedať, že výnimočné vlastnosti goji sú nespochybniteľné a jej bezpečnosť a účinky pri užívaní v obvyklom množstve boli preverené viac než 2000 ročnou čínskou históriou.

Ramissio goji

Použité zdroje

  1. Benzie, I. F., Wachtel-Galor, S., Bucheli, P., Gao, Q., Redgwell, R., Vidal, K., … & Zhang, W. (2011). Biomolecular and Clinical Aspects of Chinese Wolfberry.
  2. Luo, Q., Li, Z., Huang, X., Yan, J., Zhang, S., & Cai, Y. Z. (2006). Lycium barbarum polysaccharides: Protective effects against heat-induced damage of rat testes and H 2 O 2-induced DNA damage in mouse testicular cells and beneficial effect on sexual behavior and reproductive function of hemicastrated rats. Life sciences, 79(7), 613-621.
  3. Luo, Q., Cai, Y., Yan, J., Sun, M., & Corke, H. (2004). Hypoglycemic and hypolipidemic effects and antioxidant activity of fruit extracts from Lycium barbarum. Life Sciences, 76(2), 137-149.
  4. Potterat, O., & Hamburger, M. (2008). Goji juice: a novel miraculous cure for longevity and well-being? A review of composition, pharmacology, health-related claims and benefits. Schweizerische Zeitschrift fur GanzheitsMedizin,20(7-8), 399-405.
  5. Potterat, O. G. (2010). Phytochemistry, pharmacology and safety in the perspective of traditional uses and recent popularity. Planta Med, 76(1), 7-19.
  6. Qian, J. Y., Liu, D., & Huang, A. G. (2004). The efficiency of flavonoids in polar extracts of Lycium chinense Mill fruits as free radical scavenger. Food Chemistry, 87(2), 283-288.
Ak sa vám článok páčil, odporučte ho aj Vašim známym. Ďakujem 🙂

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezabudnite na povinné pole.